Book Title: Dictionary of Prakrit for Jain Literature Vol 01 Fasc 01
Author(s): A M Ghatage
Publisher: Bhandarkar Oriental Research Institute

Previous | Next

Page 90
________________ Shri Mahavir Jain Aradhana Kendra www.kobatirth.org Acharya Shri Kailassagarsuri Gyanmandir 19 अइभत्ती भइमलयवाउ अतिपाला अतिबुड्डा घासत्ती गम्भिणी य अंधलिया Mala. 469(6) different, Apa. तणुफैसगंधकण्णहँ समिद्धि जीवहो अइभिण्णी स्वसिद्धि अइभत्ती (ai-bhatti<ati-bhakti) f. great devotion, Apa. KarCa. 9.10.5. इउ मण्णिवि अइभक्तीभरेहि संगहिय पडिम बेहि मि करेहि KarCa. 5.7.4. अइभीम (ai-bhima <ati-bhima) m. a king of the अइभद्दय (ai-bhaddaya <ati-bhadra-ka) adj. very Vidyadharas, JM. भीमाइभीमहेउं दविखण्णं सुरव रेहि काऊण । पुर्व auspicious, AMg. इमं च णं कान्छ नारए. सणेणं अभदए विणी. Niya. चिय अणुणाया खेयरबसहा इहं दीवे PaumCa.(V.) 6.30. 1.16.185. अइभूह (ai-bhui<ati-bhuti) m. 1 teacher of the 5th इभहा (ai-bhadci<ati-bhadia) f. mother of the ele- वासुदेव, JM. अइभई वसुभई तह चव य घोससेणरिसी। गुरखो आसि venth Ganadhara of Mah.vira, JM. पुहवी य वारुणी महिला य परभवे कमेण इह वासुदेवाणं PaumCa.(V.) 20.177; 2 a Erahmin, विजयदेवा तहा जयंती य। गंदा य वरुणदेवा अइभदा य मायरो AvNi. 648 JM. विप्पो दारुगामे विमुची नामेण गेहिणी तस्स । अणुकोसा अदभूई पुत्तो (p. 255); अतिभद्दा पभायम्स ( माता) AvCu. 1.338. सुण्हा य से सरसा PaumCa.(V.) 30.60. अइभय (ai-bhaya<ati-bhaya) al. (producing) great भइभृमि (ai-bhumi<ati-bhāmi) . 1 the highest stage, fear, AMg. पाणवहो नाम एस निचं जिणेहि भणिओ... पावो चंडो.. पइभओ climax, culmination, acme etc. of a thing, JM. वच्चता अभूमि अतिभओ Panha. 1.2; वाचनान्तरे तु 'बीहणओ तारणओ पइमओ अइभओ' कड्डिअ मुहडासिवत्तर्वथावडिआ SetuBa. 3.42; मअणेण णु दो वि ते णिआ त्ति एकार्थाः Parhi.Ti. p. 20.43;n. great fear, JM. मुक्के य अइभयभिम अइभूमि SetuBa. 10.81; 11.21; अह गेहद अइभूमि इंदहबालितणआण निद्दा सा लहर नीसहसरीरा NEPefiKa. 1.1073Apa. अणएण जणु रणसोडीरं SetuBa. 13.87; 2 the part of the house which the कायरु बुचाइ अभएण जयलच्छिए मुश्च Bhavika. 42.3. monks cannot enter, AMg. अभूमि न गच्छेज्जा गोयर गगओ मुणी महभर (ai-bhara<ati-bhara) m. 1 excessive pressure Dasave. 5.1.24. (in fight), M. परिवड्ताइभरं गरुअं परसंकुलं अईति समन्था Setusa. अइभोयण (ai-bhoyana<ati-bhojana) n. eating too 13.45%8 2 excessive weight, Apa. अश्भर घलणु अरुणनि ?णि) much food, AMg. तए णं तस्स कंडरीयस्स रन्नो तं पणीयं पाणभोयणं वारण CandappaCa.(Y.) 2.16.7; विग्हर लोहा अइभत्वहणउ Canda- आहारियल्स सनाणस्स अइजागरण्ण य अइभोयणप्पसंगेण य से आहारे नो सम्भ PpaCa.(Y.) 2.16.14. परिणए. Niya. 1.19(148). सहभरिय (ai-bharivacati-bharita) adj. 1 completely अहमंच (ai-manca<ati-manca) m. platform raised on filled, JM. खलिऊण जणपयारं अदभरियजलंधयारमहि विवरो CaupCa. another platform, AMg. सित्तसूइसमटरच्छंतरावणवीहियं मंचारमंचकलिय 15.17 (v.57); 2 overloaded, M. न हु अभरियं धम्मद जह भरिय Kapp. 100 तह सुहावहं होइ। पंचम्मिन य किलिम्मइ गओ वि पियपाहुणो होइ ChaGii. भइमट्टिय (ai-mattiya<ati-mrttika) adj. having much 14 (गअ-गज) earth, AMg. णचोदयं तं णाइभट्टियं पविरल फुसिय ... कति Riya. 9%3B अइभल्लम (ai-bhallaa <ati-bhadra-ka) adj. very auspi- Jivibhi. 3.447. cious looking. Apa. पाया लिइणवभवणुलउ दिट्ठ अदिटुपुब्बु अइमल्लउ भइमणहर (ai-mana-hara<ati-mano-hara) alj. very NayCa.(P.) 5.12.7. attractive, JM. रयणरासीओ। अश्मणहराओं धारह न केवलाओं भाभार (ai-bhāra<ati-bhāra) m. 1 great pressure (of जलहिवेला ViMaPra. 73.23; Apa. ते विट्ठउ रायणिकेउ तुंगु अइमणहरु the fight), M. आअडिअरणरहतो दप्पं बड़ेइ आअओ अइभारो SetuRa. णं हिमवंतसिंगु KarCa. 3.3.33; अश्मणहरु पत्त (?) SandeRi. 216 13.41; 2 excessive burden (on the back of the animal), [comm. अत्यन्तमनोहरः समयः प्राप्तः] AMg. बंधे वहे छबिच्छेए. अइभारे भत्तपाणवोच्छेदे Uvas. 45%3; पुणरवि अइमत्त (ai-matta<ati-matta) adj. greatly intoxicated फासिदिएण फास्यि फासाई अमणुष्णपाबकाई कि ते-अणेगबंधबहतालणंकण- or in rut, Apa. अइमत्तहं चत्तंकुसहं गयकुंभई दारंतु Hem.(Gr.) अतिभारारोहणए Panhi. 10.183; अतिभारे Av.67; JM. अह अइभारेण ण 4.345. सहई धरणी Dhutt. 2.59; अइभारो ण आरोवेयम्बो AvTI.(H.) p. 820a. अइमत्त (ai-matta<ati-mātra) adj. 1 having a large अइमारं भत्तपाणवोच्छेयं । कोहाइदस्यिमणो गोमणुयाईण णो कुणइ PaliciPra, measure, excessive, abundant, AMg. अहावरा चउत्था भावणा1.103; SriDhaViPra. 80; बहबंधविच्छेए अइभारे भत्तपाणबुच्छेए । णाइमत्तपाणमोयणभोई से निग्गथे Aya. 2.15.68 (787.4); धम्मलद्धं मियं पढमवयस्सइयारे SriPrasa. 10. ... नाइमत्तं तु मुंजेज्जा बम्भचेररओ सया Utt. 16.83 2 having a भभारारोवण (ai-bhārārovana<ati-bhārāropana) n. large size, JM. छकायाण य वर्ष अइमत्ते, तम्मि मत्तम्मि OghaNi. putting an excessive burden, JM. अइभारारोह(? वणिसुत्यिस्स 261 (Bha.) p. 170 (अतिमात्रे तस्मिन् अमत्रे) रणे बइलरुवस्स । जीयसणाहस्स वि कोल्हुएहि मास महं खइयं KuvMaKa. अइमंथर (ai-manthara<ati-manthara) adv. slowly, 39.28: गोमहिसपसं करहं अइभारारोवणेण पीडे KuvMiKa. 231.32; Apa. अइमथरु भुंजिऊण उण्हउण्हु परमन्नु हरिसिउ SankuCa. 695.4. बंधो वहो व अइभारारोवणं तह छविच्छेओ PavSara. 274. भइमंदमंद (ai-mandamanda<ati-manda-manda) adj. भइभाव (ai-bhāva<ati-bhāva) m. intense attachment, very slow, M. (राजा) अइमंदमंदगमणा ठाणाहि तदो मणं चलिआ JM. जैन करइ अइभाव कुमरगमेवी समत्थओ धम्मे। ता ल; SatthiSa. 50. SinMali. 1.23. __अइभास- (ai-bhāsa-<ati-bhās-) v. to appear to advan- भइमय (ai-maya<ati-mada) m. great pride or haughtage, Apa. चम्मु चमू धरंतु अइभासइ MahaPu.(P.) 16.17.7. tiness, Apa. अइमएण दप्पुम्भडु णावर Bhavika. 42.4. भइभिटु- (ai-bhida-<ati-?) . (Turn. 9490] to en- अइमलयवाउ (ai-malaya-vau<ati-malaya-vāyu) m. counter in fight, Apa. रोसारण दारण अइभिति क्ष्य छत्तसीसइ पटंति (wind) which has surpassed the wind from the Malaya mounKarCa. 8.18.9. tain, JM. अइमलयवायओ वायउ ब्व हुआ जलप्पहवा KumāCa.(H.) अइभिषण (ai-bhinna<ati-bhinna) adj. . -1] quite 4.34. For Private and Personal Use Only

Loading...

Page Navigation
1 ... 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150 151 152 153 154 155 156 157 158 159 160 161 162 163 164 165 166 167 168 169 170 171 172 173 174 175 176