Book Title: Dictionary of Prakrit for Jain Literature Vol 01 Fasc 02
Author(s): A M Ghatage
Publisher: Bhandarkar Oriental Research Institute

Previous | Next

Page 98
________________ Shri Mahavir Jain Aradhana Kendra www.kobatirth.org Acharya Shri Kailassagarsuri Gyanmandir 197 माहिमुड अद्विय झाणहो ण चला धीरु Chakkammu.8.8.1; इय भणेवि भरेवि बाट्ठियं (a-tthiyam<a-sthitam)ads. continuously, without दो तु(१ तुं)बइ अट्टियाण जा चलियउ, गंगहे ता एकहे गामि तहिं सो जण्णवट्ट stopping, J8. सदिमलभंतस्स कादव्वं पडिकम्ममट्ठियं गणिणा (comm. तहो मिलियउ DhamPar.2.22.11. मट्ठिदं निरन्तरम् ) Bhaira. 1509. भट्ठियअ (a-tthiya-a<a-sthita-ka) adj. not regular, not अट्टियसकरा (atthiya-sakkara<asthika-sarkarā) i. piece established, JM. पुरिमेयरतित्थकराण मासकप्पो ठिमओ विणिहिट्ठो। of bones, JM. रातो अंधकारे इमे दोसे ण याणति 'आदि' सद्दाओ अट्ठियमज्झिमगाण जिणाणं अट्ठियओ एस विण्णेओ Par Saro. 656. सकराण पस्सति NisCa. 1. 141. 10. अट्ठियकढुट्टिय (atthiya-katthutthiya <asthika-kāsthot- भट्ठिया (atthiya<astika) tagroup of eight | possibilities), thita) adi. made up of strong bones, having strong bones, JM. अत्ताणमाइएK दिय पह दिट्टे य भट्ठिया भयणा। एत्तो एगयरेणं. गमणाAMg. माणुस्सगं सरीरं दुक्खाययणं विविवाहिसयसन्निकेत अट्ठियकट्टट्ठियं - गमणम्मि आणाई KappBha. 2767 (comm. सप्रतिपक्षरष्टिका भजना भवति मट्टियभंडं व दुब्बलं Viy. 9.33. 38 (9.172); JM. UttTI. p. 329b.6. अष्टावष्टौ भङ्गा भवन्तीत्यर्थः) भट्टियकाढण (atthiya-kadhina <asthi-ka-kathina) adj. मट्ठिर (a-tthira<a-sthira) adj. not permanent, momentary, hard like a bone, AMg. अट्ठियकढिणे सिर-हारुबंधणे मंसचम्मलेवम्मि। M. ता अप्पा णिच्चठिरो खणभंगो चेअ मट्ठिरो होइ MahaMai. 54. विट्ठाकोठागारे को वच्चघरोवमे रागो Tand. 143. भट्ठिरासि (atthi-rasi <asthi-rasi) m. [also अट्ठियरासि] भट्ठियकप्प (a-tthiya-kappa <a-sthita-kalpa) m. un- a heap of bones, AMg. अहे झामथंडिलंसि वा अद्विरासिसि वा ... established rules ot conduct (in the period of the prophets other पडिलेहिय पडिलेहिय पमज्जिय पमज्जिय ततो संजयामेव परिवेज्जा AAP. than the first and the last), AMR. पुलाए णं भंते ! किं ठियकप्पे 2.1.1.1 (324); 2.1.3 (324); 2.1.51 (363); तत्थ णं महं माघयणं होजा? अट्रियकप्पे होज्जा? गोयमा ! ठियकप्पे वा होज्जा अट्ठियकप्पे वा पासति भट्ठियरासि-सय-संकुलं भीम-दरिसणिज्जं Naya. 1.9.25. होज्जा । एवं जाव सिणाए Viy. 25.299 [Ldn.]; सामाइयसंजए, णं मंते ! किं अट्ठिलग्ग (atthi-lagga <asthi-lagna) adj. attached or ठियकप्पे होज्जा ? मट्ठियकप्पे होज्जा ? गोयमा ! ठियकप्पे वा होजा अट्ठिय- sticking to a bone, JM. तेण उद्वित्ता (सा कत्तिया) रणो सीसे निवेसिया, कप्पे वा होज्जा Viy. 25.461 [Ldn.]; छेदोवट्ठावणियसंजए-पुच्छा। गोयमा! तत्थेव अट्ठिलग्गो(? ग्गा) निग्गओ AVTI.(H.) 690b.1 (Sag. takes it ठियकप्पे होज्जा नो अट्ठियकप्पे होज्जा viy.25. 462 [Ldn.]: JM. संघस्सोह- as मुट्ठिलग्गा 'stuck to the hilt'): Apa. णितउ साणु व अट्रिलग्गु । विभाए समणा समणीण कुलगणे संधे। कडभिह ठिते ण कम्पति, अट्रियकप्पे णवि मिलइ णवि उवभोयसक्कु CandappaCa.(Y.) 3.4.1-2. जमुद्दिस्स BrKappBbs. 6376%; आचेलक्कुइसिय पडिकमणे रायपिंड मासेसु। अट्ठिलिय (atthiliya<asthila-ka) n. the cotton seed, Apa. पज्जुसणाकप्पम्मि य अट्ठियकप्पो मुणेयव्वो PavSaro. 651. बोरविलियउ बंधिवि लइयउ। कवणे दहवें तुहुं नृवु रायउ MahiPu.(P.) भट्ठियकाणण (atthiya-kānana <asthika-kānana) na32. 22.6. forest ealled 'atthiya', JM. (भयवं) तत्थऽट्ठियकाणणम्मि महाययणे अद्विल (atthilla<asthivat) m. a kind of instrument संठिओ पडिमाए CaupCa. 275.7. (probably made up of bones), AMg. तह बिडिस-जाल-वग्गुर-भक्खलभट्ठियगाम (atthiya-gama <asthika-grāma) n. [also पासे य तह य अछिल्ल।... अणेगअहिगरणा ArshPad. 298; वरत्त-अहिल्ला भट्ठिअग्गाम, अट्ठियग्गाम] a place where Mahavira passed his first PajjA rAh. 56. rainy season, a place on the Vegavati river once called Vardha- अट्ठिल्लय (atthilla-ya<asthil-laka=asthi-ka) . [also mānapura but subsequently known as Atthiyagama on account अटिल्लग] cotton-seed, AMg. उव्वणिऽससत्तेण वावि अट्ठी(१ द्वि)लए न •of the heaps of bones of its residents killed by silapani Yakya, घट्टेड Pindi. 603 (comm. भट्ठिलए अस्थिकान् कार्पासिकान् इत्यर्थः । न AMg. तए णं अहं गोयमा ! पढम वास ... मट्ठियगाम निस्साए. पढमं अंतरवासं घट्टयति तदा तद्धस्तात् कल्पते); JM. अबद्धो अट्ठिलगो जस्सतं अबद्धद्वियं वासावासं उवागए Viy. 15.22 (15.20); भगवं महावीरे भट्ठियग्गामणीसाए अनिष्पन्नमित्यर्थः NisCu. 1.9.21. पढम अंतरावासं वासावासं उवागए Kapp.(J.) 122 JM. अट्टियगामस्स पढमं अद्विवाउ (atthi-vau<asthi-Vayu) m. a disease of the बद्धमाणयं णाम होत्था AvCu. 272b.2 तो किह जातो अट्ठियगामो ? ArCu. bones, Apa. तणु मोडइ फोडइ मट्ठिबाउ विसरिसमण हुउ विवरीयधाउ 272b.3: धणदेव सूलपाणिदसम्म वासऽटिअग्गामे AVNi. 4633; VIAvBha. JambasaCa. 3.11.4. (LDL) 1895%; तस्स पुण अट्ठियगामस्स पढम बद्धमाणगं नाम आसी।.... अट्रिसंकड (atthi-sankada <asthi-sankata) adj. being तओ पच्छा अद्वितगामं गतो ANTI.(II.) 189b.5; तत्थ य उप्पलो अट्ठिय- agroup of bones, JS. सिरजालमट्ठिसंकड चम्में णदं सरीरघरं Mala. गामातो पुब्वमेवागतो अच्छा AvTI.( Malayagiri) 284a.13. 847(9) (comm. शिराजालमस्थीन्येतैः संकीर्ण संपूर्णम् ) अट्टियणिवह (atthiya-nivaha <asthika-nivaha) m. heap अद्विसमूह (atthi-samuha<asthi-samuha) m. heap ot • of bones, JM. (पक्खी ) भंजइ भट्ठिय-णिवहं खणं खंणं घट्टए मम्मं Kuv- bones, JM. दट्टण य अट्ठिसमूहं णागकोवऽग्गिदइसेसं भगीरहो ... चिंतेद MaKa. 70.5. CanpCa. 71.9. भट्ठियपत्त (atthiya-patta < asthika-patra) n. begging अट्ठिसयपंजर (atthi-saya-parijara<asthi-Sata-panjara) bowl made of bones, Apa. दम्भ सलिले मट्टियएं भट्ठियपत्तणिहित्ताहारें। . a cage of hundred bones, JM. अट्ठि-सय-पंजरा इव तव-सोसियकह सुझंति वराय जड मइलिय घोर हिंसायार NayCa.(P.) 9.9.11. चम्म-मेत्त-पडिबद्धा ...पेच्छइ य तवस्सिणो अन्ने KavMAKa. 34.25. अट्ठियप्प (a-tthiyappa <a-sthitātman) adj. having an अढिसरक्ख (atthi-sarakkha <asthi-sarajaska) m. a unsettled self, AMg. वायाइयो ब्व इडो अद्विअप्पा भविस्सति Dasave. tollower of a Baiva seet (Espalka), JM. जिया अद्विसरक्खावि 2.9; Utt. 22.44. लोगो सब्वो वि वोट्टितो। पगासिए य भन्नेसि हीला होइ पवयणे VavaBha. मडियभूसण (atthiya-bhusana <asthika-bhusana) n. 7.483 (comm. जिता एतैरस्थिसरजस्का अपि कापालिकास्तेभ्योऽप्यमी ornament made of bones, Apa. कि कबालु संतोसें तित्तहो भडियभूसण हीनाचारा इति भावः) का पवित्रो NayCa.(P.) 8.7.8. अडिसह (athi-suha<asthi-sukha)... pleasure to For Private and Personal Use Only

Loading...

Page Navigation
1 ... 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150