Book Title: Bhava And Svabhava
Author(s):
Publisher:
View full book text
________________ ダルマキールティの「本質」論 (18) (32,3-4); yady apy amsarahitah sarvato bhinnasvabhavo bhavo 'nubhutas ta thapi...... (19) PV I , v.45ab; tasmad drstasya bhavasya drsta evakhilo gunah / (20) (38,17-24); buddhih khalu tadanyavyatirekinah padarthan asrityotpadyamana vikalpika svavasanaprakstim anuvidadhati bhinnam esam rupam tirodhaya pratibhasam abhinnam atmiyam adhyasya tan samsrjanti samdarsayati / sa caikasadhyasadhanataya anyavivekinam bhavanam tadvikalpavasanayas ca prakrtir yad evam esa pratibhati tadudbhava / sa ceyam samvstih samvriyate 'naya svarupena pararupam iti / te ca taya samvitabhedah svayam bhedino 'py abhedina iva kenacid rupena pratibhanti / (21) (84,2-6); tasmad visesa eva janaka na samanyam / tatas ta eva vastu / yasmat / "sa paramarthiko bhavo ya evarthakriyaksamah/" (=PV I, 166ab) idam eva hi vastvavastunor laksanam yad arthakriyayogyata'yogyata ceti...... (22) PVI, v.73; ekapratyavamarsarthajnanadyekarthasadhane bhede 'pi niyatah kecit svabhavenendriyadivat // (41,3-6); ...... evam simsapadayo 'pi bhedah parasparananvaye 'pi prakrtyaivaikam ekakaram pratyabhijnanam janayanti anyam va yathapratyayam dahanagshadikam kasthasadhyam arthakriyam, na tu bhe davisese 'pi jaladayah, srotradivad rupadijnane / PVSVT (178, 10ff.) BRO (23) (56,16)-(57,7); "ekapratyavamarsasya hetutvad dhir abhedini / ekadhihetubha vena vyaktinam apy abhinnata //" (=v.109) niveditam etad yatha na bhavanam svabhavasamsargo 'stiti / tatra samsrstakara buddhir bhrantir eva / tam tu bhedinah padarthah kramena vikalpahetavo bhavanto janayanti svabhavata iti a ity ucyate, jnanadeh kasy acid ekasya karanad atatkarisvabhavavivekah/ tad api pratidravyam bhidyamanam api prakrtyaikapratyavamarsasyabhedavaskandino hetur bhavad abhinnam khyati / tathabhutapratyavamarsahetor abhedavabhasino jnanader arthasya hetutvad vyaktayo 'pi samspstakaram svabhavabhedaparamartham svabhavata ekam pratyayam janayantity asakrd uktam etat / tasmad ekakaryataiva bhavanam abhedah / FitA [1982] pp.936,935-934 参照。cf.戸崎[1979] pp.259-260, vv.161-162. (24) PVIIには、勝義には独自相のみが正しい認識の対象であるが、それをそれ自身のそうに よって認識する場合と一般相によって認識する場合があるから、認識の対象は二種であると 認められるとの言明がある。PV II, v.53d, 54cd; meyam tv ekam svalaksanam // ...... tasya svapararupabhyam gater meyadvayam matam //. 戸崎 [1979] p.124 以下 参照。周知のように、後代ダルモッタラは認識の対象を直接対象(grahya) と活動の対象 (pravrttivisaya) としての確認対象(adhyavaseya)に二分する。そしてそれはジュニャー ナシュリーミトラ (Vyapticarca)とラトナキールティ(Vyaptinirnaya)に継承され、推 理の基礎づけに用いられることになる。さらにモクシャーカラグプタ (Tarkabhasa)は後 者の確認対象すなわち一般相を個物の概念 (urdhvatalaksana) と種類の概念(tiryaglaksana)とに分類する。cf.Kajiyama [1966] p.59f. このような認識対象の分析の歴史は上記 の PVII の記述に端を発すると考えられる。そして我々の svabhava (a)(b)の二側面に もその記述と同内容の先行議論と考えられる。とりわけ svabhava (b)は推理論と密接に関 わる。この点は、例えば PV I, v.109と同義の PV I , v.73 を引用するアルチャタの言明 (HBT p.22) が svabhava (b)を推理論と積極的に関連づけようとするものであるという 事実からも確認し得る。このようにダルマキールティ以降、概念的認識と独自相の関係は個 , -36

Page Navigation
1 ... 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44