SearchBrowseAboutContactDonate
Page Preview
Page 249
Loading...
Download File
Download File
Translation AI Generated
Disclaimer: This translation does not guarantee complete accuracy, please confirm with the original page text.
The five Astikayas are seen in 245 ways, therefore it can be inferred that they [Dharma-Adharma] are not the main causes of motion and rest, but are established by practical means! (established-said by practical means) indifferent cause Question- If this is the case, how do the substances that are in motion and rest come to be in motion and rest? Answer- In reality, all substances that are in motion and rest are definitely in motion and rest due to their own transformations. ||89|| Thus, the explanation of Dharma-dravya-Astikaya and Adharma-dravya-Astikaya is complete. Saṃ. Tā. - Ath Dharma-Adharmayoḥ gati-sthiti-hetu-tvodāsīna-viṣaye yukti-mudyotayati - vidyate yeṣāṁ gamanam sthānam punas teṣām eva sambhavati te jīva-pudgalāḥ svaka-pariṇāmaiḥ eva sthānam gamanam ca kurvatīti. Tathā hi - - Dharmastāvat kvāpi kāle gati-hetu-tvam na tyajati na cādharmāḥ sthiti-hetu-tvam, to yadi gati-sthityoḥ mukhya-hetū syātāṁ tadā gati-sthiti-kāle parasparam matsaro bhavati. Katham iti cet? Yeṣāṁ gatiḥ teṣāṁ sarvadaiva gatiḥ eva na ca sthiti; yeṣāṁ punar sthitiḥ teṣāṁ sarvadaiva sthitiḥ eva na ca gatiḥ. Na tathā dṛśyate. Kintu ye gatiṁ karvanti ta eva punar api sthitiṁ kurvanti, ye sthitiṁ kurvanti ta eva punar gatiṁ kurvanti. Tato jñāyate na to dharma-adharmī gati-sthityoḥ mukhya-hetū. Yadi mukhya-hetū na bhavetāṁ tarhi gati-sthiti-matāṁ jīva-pudgalānāṁ katham gati-sthitī iti cet? Te niścayeṇa svakīya-pariṇāmaiḥ eva gatiṁ sthitiṁ ca kurvatīti. Atra sūtre nirvikāra-cidānanda-ekasvabhāvād-upādeya-bhūtāt śuddha-ātma-tattvād-bhinnatvād-heya-tattvam ity-abhiprāyaḥ. ||89|| Evaṁ dharma-adharma-ubhaya-vyavastāpanam mukhyatvena tṛtīya-sthale gāthā-trayam gatam. Iti gāthā-saptaka-paryantaṁ sthala-trayeṇa pañcā-stikāya-ṣaḍ-dravya-pratipādaka-prathama-mahādhikāra-madhye dharma-adharma-vyākhyāna-rūpeṇa ṣaṣṭha-antarādhikāraḥ samāptaḥ. || Hindī Tā. - Utyānikā - Āge phir prakaṭ karate hain ki dharma aur atharm gati aur sthitike karanemeṁ bilkul udāsīn hain Anvaya sahit sāmanȳārtha - (Jesīṁ) jin jīva aur pudgalōṁkā ( gamanam ) gaman ( puṇ ) tatha ( thāṇam ) thaharana ( vijjadi ) hotā hai ( tesīmev ) unhīṁkā gaman vā thaharāv ( sambhavdi ) sambhav hai ( te ) ve jīva aur pudgal ( sagaparīnāmehiṁdu ) apnī hī gaman aur sthitike parinamanakī śaktisē ( gamanam thāṇam ca ) gaman aur thaharāv ( kuvvamti ) karate rahate hain. Viśeṣārtha - Dharma-dravy kabhī apne gaman-hetupane kō chōṛtā nahīṁ hai taise hī adharma kabhī sthiti-hetupane kō chōṛtā nahīṁ hai. Yadi ye hī gaman aur sthiti karānemeṁ mukhya prerak kāran ho jāveṁ tō gati aur sthitimeṁ paraspar īrṣhā ho jāve. Jin dravyōṁkī gati hō ve sadā hī calte raheṁ aur jinakī sthiti hō ve sadā thahare hī raheṁ unakī kabhī gati na hō. Aisa nahīṁ
Page Text
________________ पंचास्तिकाय प्राभृत २४५ देखनेमें आती है, इसलिये अनुमान हो सकता है कि वे [ धर्म-अधर्म ] गति-स्थितिके मुख्य हेतु नहीं हैं, किन्तु व्यवहारनयस्थापित ! ब्यानहारनन नाग स्थापित-कथित ) उदासीन हेतु प्रश्न-ऐसा हो तो गतिस्थितिमान पदार्थोंको गतिस्थिति किस प्रकार होती है ? उत्तर-वास्तवमें समस्त गतिस्थितिमान पदार्थ अपने परिणामोंसे ही निश्चयसे गतिस्थिति करते हैं ॥८९|| इस प्रकार धर्मद्रव्यास्तिकाय और अधर्मद्रव्यास्तिकायका व्याख्यान समाप्त हुआ। सं० ता०-अथ धर्माधर्मयोर्गतिस्थितिहेतुत्वोदासीनविषये युक्तिमुद्योतयति,-विद्यते येषां गमनं स्थानं पुनस्तेषामेव संभवति ते जीवपुद्गला: स्वकपरिणामैरेव स्थानं गमनं च कुर्वतीति । तथाहि-~-धर्मस्तावत्क्वापि काले गतिहेतुत्वं न त्यजति न चाधर्मः स्थितिहेतुत्वं, तो यदि गतिस्थित्योर्मुख्यहेतू स्यातां तदा गतिस्थितिकाले परस्परं मत्सरो भवति । कथमिति चेत् ? येषां गतिस्तेषां सर्वदैव गतिरेव न च स्थिति; येषां पुनः स्थितिस्तेषां सर्वदैव स्थितिरेव न च गतिः । न तथा दृश्यते । किंतु ये गतिं कर्वन्ति त एव पुनरपि स्थितिं कुर्वन्ति, ये स्थितिं कुर्वन्ति त एव पुनर्गतिं कुर्वन्ति । ततो ज्ञायते न तो धर्माधर्मी गतिस्थित्योर्मुख्यहेतू । यदि मुख्यहेतू न भवेतां तर्हि गतिस्थितिमतां जीवपुद्गलानां कथं गतिस्थिती इति चेत् ? ते निश्चयेन स्वकीयपरिणामैरेव गतिं स्थितिं च कुर्वतीति । अत्र सूत्रे निर्विकारचिदानंदैकस्वभावादुपादेयभूतात् शुद्धात्मतत्त्वाद्भिन्नत्वाद्धेयतत्त्वमित्यभिप्रायः ।।८९।। एवं धर्माधर्मोभयव्यवस्थापनमुख्यत्वेन तृतीयस्थले गाथात्रयं गतं । इति गाथासप्तकपर्यंतं स्थलत्रयेण पंचास्तिकायषड्द्र्व्य प्रतिपादकप्रथममहाधिकारमध्ये धर्माधर्मव्याख्यानरूपेण षष्ठांतराधिकारः समाप्तः ।। हिंदी ता०-उत्यानिका-आगे फिर प्रकट करते हैं कि धर्म और अथर्म गति और स्थितिके करनेमें बिलकुल उदासीन हैं अन्वय सहित सामान्यार्थ-(जेसिं) जिन जीव और पुद्गलोंका ( गमणं ) गमन ( पुण) तथा ( ठाणं) ठहरना ( विज्जदि) होता है ( तेसिमेव ) उन्हींका गमन व ठहराव ( संभवदि) संभव है (ते) वे जीव और पुद्गल ( सगपरिणामेहिंदु) अपनी ही गमन और स्थितिके परिणमनकी शक्तिसे ( गमणं ठाणं च ) गमन और ठहराव ( कुव्वंति ) करते रहते हैं। विशेषार्थ-धर्मद्रध्य कभी अपने ग़मनहेतुपनेको छोड़ता नहीं है तैसे ही अधर्म कभी स्थिति हेतुपनेको छोड़ता नहीं है । यदि ये ही गमन और स्थिति करानेमें मुख्य प्रेरक कारण हो जावें तो गति और स्थितिमें परस्पर ईर्षा हो जावे। जिन द्रव्योंकी गति हो वे सदा ही चलते रहें और जिनकी स्थिति हो वे सदा ठहरे ही रहें उनकी कभी गति न हो। ऐसा नहीं
SR No.090326
Book TitlePanchastikay
Original Sutra AuthorKundkundacharya
AuthorShreelal Jain Vyakaranshastri
PublisherBharat Varshiya Anekant Vidwat Parishad
Publication Year
Total Pages421
LanguageHindi, Sanskrit
ClassificationBook_Devnagari, Philosophy, & Religion
File Size11 MB
Copyright © Jain Education International. All rights reserved. | Privacy Policy