________________
:216:
Jinabhadra Gani's [The fourth सन्त्येव तानि, कथं तेषामसिद्धिः १ । यदप्युक्तम्-" पध्यमाङ्गलिमपेक्ष्य प्रदेशिन्यां इस्वत्वमसदेवोच्यते" इत्यादिः तदप्ययुक्तम् , यतो यदि मध्यमामपेक्ष्य प्रदेशिन्यां स्वतः सर्वथाऽसत्यामपि इस्वत्वं भवति, तदा विशेषाभावात् खरविषाणेऽपि तद् भवेत् , अतिदीर्घविन्द्रियष्टयादिवपि च तत् स्यात् । अथवा, प्रदेशिन्याः स्वापेक्षया स्वात्मन्यपि इस्वत्वं स्यात्, सर्वत्रासच्चाविशेपात् । न चैवम् । तसात् स्वतः सत्यामेव प्रदेशिन्या वस्तुतोऽनन्तधर्मात्मकत्वात् तत्तत्सहकारिसंनिधौ तत्तद्रूपाभिव्यक्तस्तत्तज्ज्ञानमुत्पद्यते, न पुनरसत्यामेव तत्यामपेक्षामात्रत एव इस्वज्ञानमुपजायते । एवं दीर्घो-भयादिष्वपि वाच्यम् ।
अथ "इदं इस्वम्" " इदं दीर्घम्" "एतचोभयम्" इत्यादि स्वपरो-भयबुद्धिः परमत्या-पराभ्युपगमेनोच्यते, न पुनः स्वतः सिद्धं स्वविषयज्ञानजनकं ह्रस्वादिकं किञ्चिदस्ति, अतो न कश्चित् पूर्वापरविरोध इत्यत्राहननु सर्वशुन्यत्वे " इदं स्वमतम् ," "एतच्च परमतम्" इत्येतदपि स्वपरमावेन विशेषणं कुतः१-न कुतश्चिदित्यर्थः, स्व-परभावेऽपि "समया विवजओ का" इत्याघेवावर्तन भावः । स्व-परभावाद्यभ्युपगमे च शून्यत्वाभ्युपगमहानिरिति ॥ १५७-१५८-१५९-१६०-१६१ ॥ (१७०५१७०६-१७०७-१७०८-१७०९)॥
D. C.--If the idea of all-pervading negation were taken As true, there would not exist any distinction between dream and reality; truth and falsehood; between an imaginary Gandharvapura and a real Pătaliputra; between a natural four-legged lion and an artificial man-lion Manavaka; between kāryas like ghata, etc., and karanas like lump of earth eto., Again, there would be no distinction between sādhya (say, e.g. anityatva) sadhana ( say, e. g. the artificial instrument-by means of which anityatva is brought about) und kartā (e. g. a: potter ) who is the doer of the sādhya. There would be no distinotion between a speaker, his speech (composed of three or five parts ), and a number of words that are to be uttered, and there would be no distinction between svapakşa and ,paranaksa. also.
Jain Education International
For Private & Personal Use Only
www.jainelibrary.org